Vo Vrádišti úspech napriek nevydarenému začiatku

V sobtotu 26.4. 2014 sme absolvovali turnaj v blízkom Vrádišti kde sme boli po nevydarenom začiatku úspešný.

Štatistika na úvod:

Piešťany - Senec 2:3

Domino - RSM Hodonín 1:1 (Zhříval)

Senec - Domino 4:0

Morava - Piešťany 1:7

Domino - Morava 1:4

RSM Senec 1:3 (Kulyk)

Morava - RSM 1:10 (Kulyk 6, Demjanovič 2, Pátek, Zhříval, Chromečková)

Piešťany - Domino 1:0

RSM - Piešťany 3:2 (Kulyk 2,Vidurek)

Senec - Morava 3:1

Nadstavbová časť

Morava - Domino 3:2

Senec - Piešťany 3:2

RSM - Piešťany 2:0 (Zhříval 2)

RSM - Senec 2:0 (Demjanovič, Chromečková)

TABUĽKA PO ZÁKLADNEJ ČASTI

1. SFM SENEC 4 4-0-0 13:4 12

2. RSM HODONÍN 4 2-1-1 15:7 7

3. PFK PIEŠŤANY 4 2-0-2 12:7 6

4. FKM MORAVA 4 1-0-3 7:21 3

5. DOMINO BA 4 0-1-3 2:10 1

TABUĽKA FINÁLOVEJ SKUPINY

1. RSM HODONÍN 2 2-0-0 4:0 6

2. SFM SENEC 2 1-0-1 3:4 3

3. PFK PIEŠŤANY 2 0-0-2 2:5 0

Zostava: Kůřil - Pátek, Braha, Vidurek, Kulyk, Demjanovič, Zhříval, Chromečková, Kaizar, Chaloupka

Priebeh turnaja:

Proti Dominu sme dominovali strelecky aj herne (aj keď to nebolo ono) ale nevedeli sme využiť naše šance a nakoniec sme mohli byť radi za 1 bod. Zápas so Sencom sa niesol v duchu kombinačnej prevahy Senca a našej „zaslúženej“ prehry. Zmena ihriska spolu so slabšie hrajúcim súperom priniesla nový impulz do našej hry, hráči od súpera dostali priestor pre svoje kombinácie i individuálne akcie a ten aj využili a s Moravou ľahko zvíťazili. Posledný zápas v skupine proti Piešťanom bol vyrovnaný, hráči sa navzájom nenechávali vyniknúť a videli sme množstvo súbojov, nastrelená šťastne odrazená lopta rozhodla o našom víťazstve.

Nadstavba sa hrala „v tempe“, zápasy boli vyrovnané hralo sa zodpovedne v obrane a nebezpečné situácie riešil výborne chytajúci brankár.

Pripomienky k rodičom (nie len nášho ročníka).

Milí rodičia, náš tím tvorí 15 hráčov – detí. Detí ktoré majú medzi sebou výkonnostné rozdieli, detí ktoré trénujú a hrajú s rovnakým zapálením pre futbal. Detí ktoré sú tak malé, že by ešte metodicky žiadnu súťaž hrať nemali. Detí ktoré sa chcú hrou baviť. Detí ktoré potrebujú podporu rodičov i trénera.

Aká je realita? „Hodonín jedéém, Do teho!, Poďme hoši“, ocenenie našej či súperovej akcie potleskom to je povzbudzovanie ktoré sa mi ako trénerovi môže často len snívať. „Nahraj! Vystreľ! Bež tam! alebo tam, urob to! alebo ono! co deláš? “: to je vaša podpora !? Nehovoriac o tom, že hráč má za úlohu urobiť konkrétnu vec, ale keď naňho kričí celá tribúna vystreľ tak proste vystretí dá gól a všetci sú spokojný, lebo ego „rodiča víťaza“ bolo pohladené.

Fráze: „pri deťoch sa nehraje na výsledok“ prosím uverte alebo ju ani nevyslovujte ale akceptujte, že to tak je.

Úlohu trénera nevidím v tom byť hlasnejší ako rodič na druhej strane ihriska. Ale podnecovať hráčov k tomu, aby skúšali veci ktoré vedia aj za cenu toho, že to nevíde. Náš zápas je tréning ako každý iný a tak to prosím berte na vedomie, my sa nechodíme ukázať koľko gólov vieme alebo nevieme dať ale chodíme si zahrať a ukázať čo sme sa v tréningu naučili v zmenených podmienkach. Pre nás je úspechom ak urobíme kličku ktorú sme pred tým neurobili a to, že potom stratíme loptu a je z toho gól (akých je na každom tréningu kopec) je vlastne úplne jedno a nepotrebujeme to rozoberať. Bohužiaľ často aj výmena názorov medzi hráčmi začína slovami: „môj tatko hovoril, že....“. My nechceme hrať dospelý futbal, ale ešte 12 rokov sa naň chceme zodpovedne pripravovať a tomu prispôsobíme prístup k tréningu a zápasom aj v prípravke, žiakoch i doraste.

V kontexte napísaného musím konštatovať, že 2 krát za zápas upokojovať hráčov, ktorí plačú lebo tatko im vynadal nie je dobrá bilancia. Taktiež nie je na mieste zo strany rodiča pred deťmi komentovať výroky rozhodcu nech sú akékoľvek. A v súlade s napísaným rešpektovať rozhodnutie trénera.

Peter Bellay, tréner 2007